Lenka Kormaníková | Štúdia pohybu

Táto práca sa zaoberá prierezom cez rôzne druhy a formy pohybu, rozdeľuje pohyb do základných kategórií aktívneho a pasívneho pohybu, aby zachytila rôzne možnosti pohybu okolo nás, či už takého, ktorý sme schopní alebo takého, ktorý nevieme našimi zmyslami vnímať. Zaoberá sa pohybom od najmenšieho merítka až po vesmír, od pohybujúcich sa živých organizmov, cez neživé výtvory živých organizmov, po neživú časť nášho sveta.


Pohyb (v chápaní fyziky) je zmena polohy telesa v priestore vzhľadom na čas a voči referenčnému bodu (tým je často sám pozorovateľ). Charakteristickými znakmi pohybu sú rýchlosť, zrýchlenie, zmena miesta a času. Teleso, ktoré je stacionárne voči jednému referenčnému bodu môže byť v pohybe voči iným referenčným bodom. Preto všetko vo vesmíre je v pohybe.
Do začiatku 20. storočia sa pohyb skúmal pomocou Newtonových pohybových zákonov. Albert Einstein a jeho Špeciálna teória relativity pre telesá v pohybe pomohli pochopiť a popísať pohyb okolo nás oveľa presnejšie ako Newtonove zákony, ktoré boli založené na absolútnom priestore a čase, Einstein poukázal na relativitu priestoru a času.
Vlastnosti priestoru a času ovplyvňujú povahu pohybu a vlastnosti pohybu. Dôsledkom relatívneho priestoru a času je relatívny aj pohyb, čo znamená, že jednotky priestoru a času sa môžu meniť pre pozorovateľa, ktorý sa pohybuje veľkou rýchlosťou.[1]

Rozdelenie pohybu podľa toho, čo ho spôsobuje:

* Aktívny pohyb - je vykonávaný samotným telesom alebo živým organizmom

* Pasívny pohyb - je dôsledkom pôsobenia vonkajších síl na teleso alebo organizmus, nespôsobuje ju pohybujúce sa teleso alebo organizmus